MOŽNOSTI OVPLYVNENIA IMUNITY

Možnosti ovplyvnenia imunity dieťaťa

Zaradenie dieťaťa do kolektívu

                Nárast chorobnosti v tomto období  nie je nič neprirodzené ani neočakávané. Hlavný dôvod zvýšenej chorobnosti detí, ktoré po prvýkrát prišli do väčšieho kolektívu je ten, že doma sa pohybovali v stále rovnakej mikrobiálnej flóre a odrazu nastala veľká zmena. Časť dňa trávia v kolektíve, kde je mikrobiálna flóra veľmi rôznorodá. Na imunitu má vplyv aj prispôsobivosť dieťaťa. To, ktoré chodí do škôlky rado, teší sa na ňu, je podstatne menej choré ako škôlkar, ktorý zle psychicky znáša nástup do zariadenia. Stres totiž oslabuje imunitu. Deti často nemajú na dostatočnej úrovni vybudované základné hygienické návyky – umývanie rúk, smrkanie. Nástup do kolektívu sa navyše prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov. Dobrou správou je, že imunitná obrana sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť detí postupne klesne. Vrodené poruchy imunity sú veľmi zriedkavou príčinou vysokej chorobnosti, u väčšiny detí je príčinou prechodná nezrelosť imunitného systému.

Fyziologická – prirodzená chorobnosť:

1.- 5.   rok života : 6 – 8 infekcií  horných dýchacích ciest za rok, niekedy vyžadujúcich aj antibiotickú liečbu, prevažne však vírusových typu laryngitídy ( zápal hrtana a oblasti hlasiviek), laryngotracheitídy ( hrtana a priedušnice), rinitídy a rinofaryngitídy ( zápal nosa a nosohltana), rinosinusitídy ( zápal nos.dutín)

6.- 12. rok života : 2 – 4 infekcie horných dýchacích ciest za rok

Varovné ukazovatele pre vážnejšie poruchy imunity

  • 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
  • 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých/kompli­kovaných zápalov prinosových dutín za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
  • rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako jeden rok
  • opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
  • neprospievanie, chronická hnačka
  • výskyt vrodenej poruchy imunity v rodine

Možnosti ovplyvnenia imunity dieťaťa

  • racionálna životospráva- dostatok spánku, pestrá strava s dostatkom vitamínov
  • primeraná pohybová aktivita
  • predchádzanie stresu a psychická pohoda
  • otužovanie, správne obliekanie
  • užívanie vitamínu D v zimnom období
  • odstránenie rizikových faktorov – najmä pasívne fajčenie, vylúčenie plesní…
  • imunomodulačná liečba – prírodné a syntetické prípravky, ktoré podporujú a upravujú funkciu imunitného systému dieťaťa

                – imunoglukán ( výťažok z hlivy ustricovej)

                – vitamín C, vitamín D, zinok

                – baza čierna, aloe vera,  propolis, cesnak, Cordyceps, huba Reishi, kolostrum, echinacea

                – rakytník, oregánový olej, Kaloba ( výťažok z afrického muškátu)

                – bakteriálne lyzáty – Bronchovaxom, Luivac, Ribomunyl

                – syntetický imunomodulátor – Isoprinosin

MOJE ODPORÚČANIE

                Preventívne 2-3 týždne pred nástupom do kolektívu zahájime liečbu Imunoglukánom 1x denne (sirup alebo od 3-rokov kapsle, ktoré sa vysypú priamo do úst, alebo napr. na lyžičku s medom). Liečba pokračuje po dobu 3 mesiacov, potom nasleduje pauza 1-2 mesiace a pokračuje druhá 3-mesačná kúra imunoglukánom. V jesenných mesiacoch s nástupom do kolektívu odporúčam tiež nasadiť vitamín C, najlepšie v prirodzenej forme ( citrusy, rakytník, sezónne ovocie, zelenina), prípadne v podobe kvapiek alebo tabliet. Potreba vitamínu C sa mení vekom, dojčatá potrebujú 50mg denne, deti od 1 do 3 rokov 55mg denne, deti 2-6 rokov 60mg denne, deti 7-10 rokov 65mg, deti 11-14 rokov 80-90mg denne denne, dospievajúci 15-18 rokov 90-100Mg denne. Potreba vitamínu C sa v čase choroby môže zvýšiť. Potrebu tiež zvyšuje fajčenie!! Aby mal fajčiar rovnakú hladinu vitamínu C v krvi ako nefajčiar, ktorý potrebuje cca 60mg vit.C denne, potrebuje až 200- 250mg denne!! Fajčenie teda významne ovplyvňuje imunitu a to aj pasívne! Pokiaľ podávate dieťaťu alebo sami užívate glukánové prípravky, skontrolujte obsah vitamínu C, aby ste zbytočne nepodávali alebo neužívali vysoké dávky. Doporučujem tiež deťom aj dospelým užívať hlavne v jesenných a zimných mesiacoch vitamín D. V súčasnosti okrem pandémie COVID 19 prebieha aj pandémia hypovitaminózy D. V našich zemepisných podmienkach netvoríme vitamín D v prirodzenej forme v dostatočnom množstve a preto je vhodné jeho dopĺňanie v podobe kvapiek alebo toboliek. Denná dávka je vo veku 0-12 mesiacov 400 IU( medzin.jednotky), vo veku 1-13 rokov 600 IU, vo veku 14-18 rokov 600IU, až vo veku nad 70 rokov je potreba vyššia( 800IU). Vitamín D podávame vždy s tukom ( mlieko alebo kaša).

Nevyhnutný je dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu v akomkoľvek počasí, rekreačná pohybová aktivita ( prechádzky, rekr.šport..), dostatočný oddych pri zmysluplných aktivitách ( čítanie, hudba, obľúbené aktivity), eliminácia elektronického smogu ( mobil.telefón, počítačové hry)a dostatok kvalitného spánku.

Jednou z dôležitých súčastí prípravy na záťažové obdobie jesenných a zimných infekcií je zdravá a kvalitná strava, jej vyváženosť v zmysle dostatku základných makronutrientov ( bielkovín, cukrov a tukov),dostatku vlákniny, vitamínov s obmedzením rafinovaných cukrov a priemyselne spracovaných potravín, ktoré zaťažujú naše trávenie.