Mám choré dieťa, čo s ním?

Choré dieťa, nočná mora všetkých rodičov. Každá obava zo strany rodiča je opodstatnená, chceme mať doma veselé, komunikatívne stvorenie, s ktorým si užívame denné drobné radosti. Je to prirodzené a ľudské, že nemáme radi akékoľvek vybočenie z tohto „šťastného stereotypu“, ktorý nám aj bez choroby dáva poriadne zabrať. Naozaj budeme radšej stokrát nakladať špinavé veci do práčky, utierať podlahu od keksíkov, zbierať rozsypané lego a naháňať rozbesnené dieťa po ihrisku . Priznajme sa, chvíľku nám vyhovuje to „chorobné“ ticho, ale naozaj len chvíľku. Pri prvom výstupe teploty si sľubujeme, že už nikdy na dieťa nezvýšime hlas, neudrieme po zadku, len nech je zdravé.

Choroba dieťaťa je časom, kedy NAOZAJ musíme uprednostniť jeho potreby pred svojimi. Choré dieťa potrebuje našu pozornosť, trpezlivosť, rozvahu a kľud.. Berme do úvahy, že väčšina chorôb( hlavne infekčných) u detí je samolimitujúca. Znamená to asi toľko, že ako sa objaví, tak aj zmizne viac či menej sama, bez ohľadu na naše zásahy. Deti majú imunitný systém stavaný na opakované vírusové infekcie a poradia si s nimi. Ani v minulosti deti neumierali na bežné vírusové infekcie, ale na ich komplikácie alebo ochorenia, ktoré už vďaka životnej úrovni a očkovaniu nepoznáme. Šanca, že naše dieťa bude mať pri prvých výstupoch teploty, kašlíku a soplíku v prvých dňoch ochorenia nejakú život ohrozujúcu komplikáciu je mizivá. Preto skúsme prekonať úvodné návaly paniky a hrôzy z predstáv o všetkých diagnózach, ktoré nám ponúkajú sociálne siete a sústreďme svoju energiu na svoje dieťa. Opustime virtuálne vody a vráťme sa do jeho sveta, reflektujme jeho potreby. Zabudnime na svoje momentálne priania, odosobnime sa od plného koša na prádlo, poloprázdnej chladničky, faktúr a uzávierky v robote.. uvarme obľúbený čaj, ľahnime si s dieťaťom do postele, posaďme sa k nemu na gauč, prečítajme knižku, zahrajme sa Človeče, postavme puzzle alebo si už stýkrát pozrime Croodovcov a Harryho Pottera. Robme čokoľvek, pri čom bude naše dieťa cítiť, že sme s ním. PROSÍM, neťahajme svoje choré dieťa po nákupoch, nenechávajme ho osobám, ktoré nemajú našu absolútnu dôveru, doprajme mu pocit bezpečia a kľudu.

Poďme sa pozrieť na najčastejšie boliestky našich ratolestí…soplík, kašlík, bolesti hrdielka, vracanie a hnačka.. myslím, že som trafila prvých 5 miest detskej hitparády. Okrem toho, že stále platí to, o čom som písala v predchádzajúcom odstavci, platia aj ďalšie všeobecné pravidlá správania sa k chorému potomstvu. PRAVIDLO 1– pri prítomnosti detí v domácnosti je dobré mať doma základnú lekárničku na zvládnutie boľačiek, do tejto patria teplomer, lieky na horúčku, kvapky do nosa, probiotiká, rehydratačný roztok ( toto je ťažká nadstavba, vieme si pomôcť aj bez toho- viď hnačka u detí), Fenistil, kvapky do očí, kvapky do uší, pár obrázkových náplastí( farebné oveľa lepšie fungujú na boľačky ako obyčajné), dezinfekčný roztok. PRAVIDLO 2 – v prípade potreby lekárničku použime, dobrým príkladom je použitie lieku proti bolesti pri bolestiach uška, NEMÁME ČO POKAZIŤ, bolesti ušiek sprevádzajú plný nos. PRAVIDLO 3– nečakajme zázraky, najjednoduchšia choroba sveta SOPLÍK trvá 7-10 dní. napriek našim zbožným prianiam. Soplíku je jedno, že nás tlačia termíny a stojí robota a POZOR, všetky ostatné choroby trvajú dlhšie! PRAVIDLO 4– dajme chorobe čas, teda ani nie tak chorobe, ako imunitnému systému. Tomuto chvíľu trvá, kým rozpozná nepriateľa, hlavne ak je nový. Skúsme si predstaviť zahrievanie motora po naštartovaní, tiež chvíľu trvá, kým sa zohreje, príde do správnych obrátok a začne poslúchať. Nemôžeme predsa očakávať, že za dva dni bude dieťa úplne v poriadku. PRAVIDLO 5- lekár nie je jasnovidec a v úvodných fázach je najčastejšie a najsprávnejšie dieťa nechať na pokoji, nie ho trápiť nezmyselným vyšetrovaním, takže pokiaľ dieťa nemá dramatické príznaky, nechajme ho doma aspoň 48 hodín, až potom začnime rozmýšľať, čo ďalej. Lekár priebeh ochorenia neurýchli!! PRAVIDLO 6– s podaním liekov od bolesti( okrem bolestí bruška), kvapiek do nosa, odkašliavadiel, diétou pri hnačke nečakáme na odobrenie lekára. Nebojíme sa podať bežne dostupné liečivá na zvládnutie príznakov, nepotrebujeme k tomu rady modrého koníka ani facebooku a dokonca ani susedy, ktorej Jožkovi pomohlo nahrievanie zvukovodu horúcou zápalkou, červená stužka alebo borsučia masť v igelite na hrudník. Skúsme dieťaťu pomôcť bez toho, aby sme mu ublížili. PRAVIDLO 7 – deti môžu kašlať aj niekoľko týždňov po bežnom infekte (hovorí sa tomu hyperreaktivita dýchacích ciest) hlavne po námahe a v prechodnom počasí, vykurovacej sezóne (samozrejme, pokiaľ sa nám toto nepozdáva, ozveme sa svojmu lekárovi). PRAVIDLO 8 – počas choroby dieťaťu podávame ľahkú stravu, aby nemalo zbytočné starosti s trávením. Pokiaľ nemá tráviace problémy- hnačky a vracanie, navaríme domáci vývar, podávame obľúbené ovocie a zeleninu, nezavádzame počas choroby žiadne nové potraviny, vyhýbame sa polotovarom a priemyselne spracovaným potravinám, hovoríme tomu prirodzená strava. PRAVIDLO 9 – dieťaťu doprajeme rekonvalescenciu, to znamená aspoň rovnaký čas na spamätanie sa z choroby ako trvala vlastná choroba. Znova sa vrátime k úvodu, uprednostníme potrebu dieťaťa úplne vyzdravieť a nedávame ho na tréningy, dojčenské plávanie, krotíme jeho pohybovú aktivitu, nestrkáme ho predčasne do detského kolektívu. Nebojíme sa o jeho osud, žiadny šampión neprišiel o titul kvôli dvojtýždňovej maródke v detstve. Tu je možno čas zamyslieť sa nad prípadnými komplikáciami, aby sme predčasným zaradením dieťaťa do aktivity a kolektívu nevysilovali imunitný systém a srdiečko. V čase rekonvalescencie sú nanajvýš vhodné prechádzky, drobná aktivita na dvore, samozrejme za priaznivého počasia. Nie je to vhodný čas na otužovanie a lámanie rekordov, ani na kolektívne športy.. PRAVIDLO 10– v úvodných fázach ochorenia vie lekár o chorobe nášho dieťaťa menej ako my, preto je lekárske vyšetrenie pár hodín po nástupe príznakov zbytočné. Lekára kontaktujeme v prípade, že potrebujeme pomôcť s komplikáciami. Neveríme dogme, že skoré vyšetrenie a nasadenie „tvrdej“ liečby v úvode ochorenia predíde komplikáciám. Väčšinou sa k lekárovi vraciame s tým, že „liečba nezabrala“, dumáme nad neúčinnosťou antibiotík, ktoré sú ešte stále pre ľudí všeliekom. Ja už dávno viem, že nie sú a ich opatrným a cieleným používaním len v indikovaných prípadoch môžeme deťom iba pomôcť. Veríme tomu, že lekár, ktorý chápe podstatu detských ochorení, vie lieky a hlavne antibiotiká používať racionálne. PRAVIDLO 11 – zvyšné antibiotiká v domácnosti nemajú čo hľadať, patria do lekárne ako odpad, je hazardom nasadzovať tieto lieky svojvoľne. Neindikovaným, neodborným podaním antibiotík môžeme dieťaťu skôr ublížiť. Poddávkovaním prekryjeme príznaky, avšak ochorenie tlie ďalej, predávkovaním vyvoláme zažívacie potiaže. Spomeniem rozvoj tzv.rezistencie baktérií na antibiotiká, kedy už aj bežné baktérie nereagujú na väčšinu dostupných antibiotík.. čo to znamená? keď my alebo naše dieťa budeme NAOZAJ tie lieky potrebovať, nebudú fungovať!!

Vráťme sa na záver k úvodu. Buďme svojmu dieťaťu najlepším lekárom, láskavým a chápavým. Nesnažme sa presiahnuť svoje hranice a kompetencie, naše dieťa nepotrebuje, aby sme jeho diagnózu pomenovali latinským názvom. Nášmu dieťaťu je to jedno, potrebuje oporu, istotu a kľud. Ja som lekár, v prípade ochorenia mojich detí sa mením na maminku ( mierne hysterickú pri podozrivých príznakoch, predsa len roky v medicíne zanechajú stopy..) a varíme polievku, bylinkové čaje, naparujeme harmančekom, preplachujeme nosy a púšťame filmy… verte, funguje to!!